Karvaš I.: Základy hospodárskej vedy

© S. Vokoun

Profesor Imrich A. Karvaš je najvýznamnejším slovenským ekonómom z obdobia 30. a 40. rokov, keď aktívne pôsobil v teórii i v hospodárskej politike, publikoval, prednášal na univerzite. Jeho význam pre slovenskú ekonomickú vedu sa však neohraničuje na uvedené historické obdobie. Profesor Karvaš patrí k najvýznamnejším postavám slovenskej ekonomickej vedy, ktorého dielo má čo povedať aj dnešku.

Profesor Karvaš vedel účinne spojiť prácu ekonóma – teoretika s funkciou národohospodára, ktorý dokáže riešiť zložité otázky praktickej hospodárskej politiky. V náročnej funkcii guvernéra Slovenskej národnej banky, v historicky veľmi zložitom období druhej svetovej vojny, dokázal svoje schopnosti a tvorivý prístup k riešeniu problémov v záujme slovenskej ekonomiky.

Dvojzväzkové dielo Základy hospodárskej vedy je vyvrcholením a aj určitou syntézou Karvašovho teoretického odkazu. Čitateľa presvedčí, že Slovensko už aj pred cca 50 rokmi malo ekonómov, ktorí dokázali držať krok s vývojom ekonomickej vedy vo svete a dôstojne sa do nej začleniť, prispieť k jej ďalšiemu rozvoju. Škoda, že teoretické a pedagogické pôsobenie prof. Karvaša bolo umelo zastavené po februári 1948 a jeho teoretický odkaz ostal neznámy strednej a mladšej generácii slovenských ekonómov.

Novým vydaním Karvašovho fundamentálneho diela si plníme nielen morálny záväzok voči tomuto významnému slovenskému národohospodárovi, ale prispievame aj k aktuálnemu obohateniu pôvodnej slovenskej ekonomickej literatúry. Hoci dielo bolo napísané pred 50 rokmi, čitateľ v ňom nájde bohatstvo myšlienok, ktoré sú veľmi aktuálne aj v súčasných podmienkach. V tejto súvislosti možno napríklad vyzdvihnúť Karvašove úvahy o úlohe etiky v hospodárstve, myšlienku “veľkého hospodárskeho priestoru” (ktorá sa ukazuje ako osobitne aktuálna v spojitosti so súčasnými integračnými procesmi v západnej Európe), úvahy o úlohách štátu v ekonomike, rozbor základných princípov fungovania trhového mechanizmu, zasvätený rozbor funkcií peňazí v ekonomike i v medzinárodných vzťahoch atď.

Originálny je i Karvašov pohľad na dejiny ekonomického myslenia, ktorý má čo povedať k nášmu súčasnému snaženiu sprístupniť slovenskému čitateľovi popredné práce svetovej ekonomickej vedy.

Čitateľa určite popri odbornej stránke zaujme hlavne etická a humanitná rovina Karvaša, ako aj jeho vizionárske videnie budúcej Európy.

Odkaz autora pre nás nachádzame napríklad v myšlienkach: “... každá ľudská spoločnosť je organizovaná a žije podľa určitých morálnych zásad. Aká je obsahová náplň týchto zásad, závisí od doby a vyspelosti spoločnosti. Je preto samozrejmé, že aj hospodársky svet, ako aj výsledok sociálneho života, musí mať svoje etické zásady, ktoré musia byť konformné s celkovým platným morálnym svetom.” ... “Už z predchádzajúceho vyplýva, že vyslovuje postulát mravnosti v hospodárstve. Etika v praktickom živote je ešte dôležitejšia ako v ostatných sektoroch sociálneho života.” Aktuálnosť týmto výrokom nemožno uprieť ani dnes. Určite by sme sa v našej súčasnej spoločnosti vyhli mnohým problémom, keby sa nimi boli riadili i predstavitelia posledných vládnych garnitúr. Tento fakt podčiarkujú ďalej slová autora: “Jedinec, i keď sa mu umožňuje sledovanie jeho egoistických záujmov, musí si uvedomiť, že jeho činnosť, jeho hospodárske správanie má byť v súlade so záujmom celku, ktorého je členom. Plné rozvinutie síl indivídua v tomto rámci bude potom aj v záujme celku. Čím vyššia je kultúrna vyspelosť, tým skôr sa dá očakávať, že jedinci sami prispejú k harmonizácii týchto dvoch navzájom sa doplňujúcich sfér. Dobre fungujúci hospodársky systém predpokladá, že hospodáriaci jednotlivci majú mravnú silu, aby potlačili vybičované a objektívnym účelom sa protiviace egocentrické záujmy. No nijaký hospodársky systém nemôže sa spoliehať len na túto mravnou silou podloženú dobrú vôľu. Kontrolné, ako aj donucovanie opatrenia sú z hľadiska uplatnenia štátneho záujmu bezpodmienečne potrebné. Čím mravne vyspelejší jednotlivec, tým väčšie porozumenie má pre hospodárske spolužitie, pre hospodárske záujmy spoluobčanov a pre hospodársky postoj štátu.” ... “Štátni zamest-nanci ako orgány hospodárskej politiky musia mať dostatočnú mravnú a odbornú kvalitu, musia byť tiež hospodársky nezávislými ... musíme si uvedomiť, že exponent hospodárskej politiky, ktorý vykonáva dozor nad určitým sektorom hospodárstva alebo ho aktívnym zásahom priamo usmerňuje, nesmie mať nijaký osobný vzťah k podnikom alebo k iným útvarom hospodárstva.”

Tieto myšlienky sú skutočne nadčasové a sú bez obmedzenia aktuálne práve dnes. Humanitu a sociálne cítenie Imricha Karvaša cítiť z nasledujúcich slov: “Moderný štát nechce zaistiť len politickú slobodu a rovnosť. Rozdiely medzi ľuďmi je ťažko odstrániť, ale je možné zabrániť, aby z týchto rozdielov vznikli právne alebo hospodársko-mocenské spolo-čenské triedy. Hodnota jednotlivca z hľadiska spoločnosti je určená mierou jeho prispenia nie v prospech vlastného, ale všeobecného blahobytu celku.” ... “Tak ako štát zabraňuje vraždám a krádežiam, musí zabrániť aj zneužívaniu hospodársky slabšieho alebo jeho vylučovaniu z možnosti sociálneho a hospodárskeho rastu.” K takýmto myšlienkam skutočne niet čo dodať, hovoria sami za seba.

Karvašov európsky rozmer veľmi výstižne charakterizuje nasledujúci citát: “Po stránke vývojovej vývoj v 20. storočí vykazuje určité znaky, z ktorých možno usudzovať, že treba počítať so vznikom nadnárodných organizačných útvarov štátnych. Tieto útvary nemajú za základ národnú bytnosť sociálnej skupiny, ale zoskupovanie, vyznačujúce sa snahou po väčších hospodárskych celkoch. K tomuto vývojovému stupňu sa dospieva cez národné celky. Národné využitie etnickej skupiny je cestou k nadnárodným celkom.” Tieto slová boli napísané pred viac ako polstoročím! Mohli odznieť a byť zaznamenané len človekom, ktorý svojou veľkosťou predčil svoju dobu a ktorého dnes môžeme označiť s hrdosťou za ozdobu Slovenska.

Nové vydanie Karvašovho diela Základy hospodárskej vedy bude teda nielen návratom k historickému odkazu významného slovenského ekonóma, ale aj živou knihou, ktorá osloví i súčasného čitateľa.

Karvaš I.: Základy hospodárskej vedy, Bratislava, VEDA 2000, 637 s. 

                       


© 1999 - 2009, www.economy.sk

Doména www.economy. sk patrí do portfólia občianskeho združenia www.veda.sk