(www.economy.sk)

Osudy českých bánk v koncentračnom procese na Slovensku v rokoch  1939-45

© Jozef Ryník

                    

         

  Vznikom Československej republiky  v roku 1918 nastala situácia, že sa spojili do jedného štátneho celku dve územia, ktoré mali odlišný stupeň vývoja hospodárstva a tiež peňažníctva. Na jednej strane je to rozvinuté české peňažnícvo, na druhej slabé a menej rozvinuté peňažníctvo na Slovensku. Tieto rozdiely poznamenali celý vývoj bankovej sústavy v medzivovnovom období. Slovensko vstúpilo do nového štátu ako kapitálovo chudobné územie s neúplnou a  organizačne roztrieštenou peňažníckou sústavou. Na Slovensku sa nachádzalo veľa peňažných ústavov s malými kapitálovými zdrojmi. Ich počet po 1.svetovej vojne bol 2281, pričom slovensky národne orientovaných bolo iba 33 ústavov.2

Už v prvých povojnových rokoch začali české banky prenikať na Slovensko a zakladať tu svoje pobočky. Okrem filiálok používali české banky na prienik do slovenskej bankovej sústavy aj systém afilácie. Pod afiláciou sa rozumelo kapitálove ovládnutie menších bánk väčšími pri zachovaní ich formálnej samostatnosti. Afilácia bola zvyčajne medzistupňom neskoršej fúzie. Na Slovensku sa na tomto procese zúčastňovali najmä Tatra banka, Národná banka v Banskej Bystrici, Dunajská banka a Bratislavská 1. Sporivá banka. Z českých bánk si pri afiláciách najaktívnejšie počínala Banka československých légií3.

Ďalšia významná príležitosť, ktorá pomohla českým bankám k vstupu na slovenskú bankovú pôdu bola nostrifikácia bánk. Česká strana bola na nostrifikáciu oveľa lepšie pripravená najmä čo sa týka kapitálovej sily. Využívala pomoc štátneho a administratívneho aparátu, neskúsenosť a slabosť slovenských bánk a svoje väčšie zahraničné kontakty. Najaktívnejšia v tomto smere bola Česká eskontná banka a úverový ústav v Prahe, ktorá mala významnú úlohu na nostrifikácii Uhorskej všeobecnej úvernej banky.4

Kríza v bankovníctve v 30-tych rokoch takisto pomohla českým bankám silnejšie sa uchytiť na Slovensku. Slabšie slovenské banky ľahšie podľahli následkom krízy a nemohli konkurovať českým bankám. Ako príklad možno uviesť Slovenskú všeobecne úvernú banku(ďalej SVUB). Tá sa dostala pod vplyv Banky československých légii (ďalej BČsL), ktorá odkúpila väčšinový podiel v tejto banke od Uhorskej všeobecnej úvernej banky a Českej eskomptnej banky. BČsL sa postupne prostredníctvom svojich filiálok a afilovaných ústavov stala najmocnejším činiteľom bankovej sústavy Slovenska. Do jej sféry vplyvu patrili aj Trnavská I. Banka, I. Prievidzská banka a Podkarpatská banka. Okrem týchto afilovala aj Žilinskú agrárnu a úvernú banku, Žilinskú obchodnú banku a Nitriansku všeobecnú banku. Na Slovensku založila 10 filiálok.5 Ďalšia významná česká banka bola Česká eskomptná banka a úverový ústav. Tá mala od roku 1921 vplyv na SVÚB, od roku 1924 získala účasť na Bratislavskej všeobecnej banke a roku 1935 získala väčšinu v Bratislavskej obchodnej a úvernej banke.

Medzi ďalšie české banky, ktoré prenikli na Slovensko patrili Agrárna banka, Česká banka Union, Moravská banka, Živnobanka a Anglo-Prago banka. Postavenie českých bánk na Slovensku sa však výrazne zmenilo po vzniku Slovenského štátu v roku 1939. V novovzniknutom Slovenskom štáte sa opäť objavuje otázka potreby koncentrácie bankového sektora. Myšlienka to nie je nová, veď ako sme už spomínali, koncentračné procesy začali už počas trvania Československej republiky. Tento proces však zďaleka nebol ukončený a do roku 1939 nesplnil očakávania. Preto bolo potrebné pokračovať v začatom procese v novom politickom priestore. Na uskutočnenie tohto zámeru bol 24.10.1939 na návrh Ministerstva financií vládou prijatý koncentračný plán. V tomto pláne sa navrhovalo riešenie úpravy peňažníctva v 4 základných bodoch:6

1. Vybudovanie ústredných úverových žriediel

2.Zabezpečenie slovenských záujmov pri dispozícii  s kapitálovými účasťami

3.Oživenie umŕtveného kapitálu peňažných ústavov

4.Vlastná reorganizácia peňažnych ústavov

Nás bude zaujímať najmä druhý bod, ktorý sa týkal aj českých bánk. V tomto bode je cítiť rétoriku vtedajšej doby. Spomínajú sa krivdy slovenského bankovníctva spôsobené českými a inými zahraničnými bankami a hovorí sa o potrebe nacionalizácie kapitálu. Plán uvádza dva zámery ako zabezpečiť slovenské záujmy:

  • Navrhuje sa zamedziť „cudzozemcom“ disponovanie s ich kapitálovými účasťami v tuzemských podnikoch. To by však viedlo k tomu, že „cudzozemci“ by stratili záujem o svoje účasti a snažili by sa ich predať. Na Slovensku však v tom čase neexistoval voľný kapitál na odkúpenie týchto podielov a preto sa táto možnosť zamietla.

  • Druhé riešenie navrhovalo ponechať „cudzozemské“ záujmy dočasne nedotknuté, lebo ich prostredníctvom dostávalo Slovensko nemalé úverové prostriedky, ktoré domáce banky neboli schopné poskytnúť. Domáce ústavy by sa mali skonsolidovať, aby boli v budúcnosti pripravené prevziať pozície českého kapitálu. Odporúčalo sa tiež rokovať o možnosti budúceho prevzatia týchto kapitálových účastí.

Takisto je dôležitý štvrtý bod plánu, týkajúci sa reorganizácie peňažných ústavov. V pláne sa najprv rozčlenili bankové ústavy na:

1. Ústavy so sídlom na Slovensku

2. Filiálky „cudzozemských“ ústavov

„Cudzozemské“ filiálky sa ďalej členili na české a maďarské. Pričom k českým sa zaradili filiálky 8 bánk, medzi ktorými   najväčšie boli Živnobanka s 2 filiálkami, BČsL s 8 filiálkami, Moravská banka a Česká banka Union obe po 1 filiálke.

     Autori plánu napokon určili aj koncentračné body t.j. banky, ktoré budú mať najvačší podiel na koncentrácii. Plán uvádza koncentračné body slovenského, zmiešaného a nemeckého charakteru u domácich ústavov a český charakter u zahraničných ústavov( za zahraničné sa považovali preto, lebo centrály mali mimo Slovenska).7 Plán konštatuje, že české banky majú veľký vplyv v slovenskom bankovníctve a priemysle a preto nie je možné ich hneď prevziať do slovenských rúk čiže nacionalizovať. Navrhlo sa ponechať Živnobanku s jej obrovským koncernom v priemysle a dočasne ponechať Anglo-pražskú banku a Moravskú banku. Ministerstvo financií s realizáciou plánu príliš dlho neotáľalo a už 6.12.1939 rozposlalo všetkým bankám, určeným v ideovom pláne, príkazy na splynutie.

Realizácia plánu však neprebiehala bez problémov. Prvé zmeny ideoveho plánu prišli už veľmi skoro a to ani nie dva mesiace po jeho schválení. Česká banka Union, ktorá bola pôvodne pridelená SVÚB, sa dostala pod vplyv nemeckého kapitálu v koncerne Deutsche Bank. Nemci z jej bratislavskej filiálky urobili samostatnú banku pod názvom Union banka (ďalej iba UB). Mimisterstvo financií preto promptne zmenilo plán a Union banku vyňalo zo splynutia so SVÚB. Ďalej navrhlo aby, UB bola uznaná za koncentračný bod ako domáci ústav nemeckého charakteru. Ministerstvo financií odôvodňovalo túto zmenu tým, že pre rozsiahly obchodný a hospodársky styk s Nemeckom potrebuje Slovensko aj druhú nemeckú banku. Tu už môžeme sledovať politický aj hospodársky vplyv Nemecka na Slovensku, ktorý už v podstate začal pri vzniku Slovenského štátu. Okrem tejto zmeny sa uskutočnilo aj množstvo presunov medzi slovenskými bankami. Nás budú najviac zaujímať zmeny medzi českými bankami.

 České banky sa počas celého procesu koncentrácie snažili o uchovanie svojích kapitálových pozícií na Slovensku pred pokusmi o nacionalizáciu. Používali pri tom rôznu taktiku. Živnobanka a Moravská banka sa uchyľovali k personálnym zmenám. Odvolávali zo správnych rad slovenských spoločnosti osoby spojené s predmníchovskou republikou a na ich miesto dosadili ľudákov. BČsL a Anglo-Prago  banka sa snažili získať nemeckého protektora, ktorý by ich uchránil pred likvidáciou. Nemci ochranu ochotne poskytovali, pretože ako protihodnotu získavali časť kapitálovej účasti na českých bankách a predpokladali, že časom prevezmú všetok kapitál.

Zatlačovanie českého kapitálu prebiehalo teda súčasne s nemeckou expanziou.8 Konkrétne sa zmeny v pláne dotkli českých bánk tým, že všetky ústavy koncernu BČsL
( premenovanú na Česko-moravskú banku) a Agrárna banka boli určené na splynutie novému koncentračnému bodu Tatra banke. To sa udialo v roku 1940 po tom, čo tieto dve banky boli vyňaté zo skupiny bánk pôvodne pridelených Ľudovej banke. Ďalšia zmena nastala po slovensko-nemeckom rokovaní o protektorátnych bankách
( 28.-30.9.1940), keď sa okrem troch spomínaných bánk navrhla ponechať aj štvrtá česká banka a to Česká priemyselná banka.9 Zmeny, ktoré nastali v koncentrácii v priebehu roku 1940 sa odzrkadlili v novoprijatom pozmenenom pláne z 13.11.1940. Tým sa zavŕšila prvá počiatočná etapa koncentrácie.

     Na začiatku roku 1941 sa teda mohla začať nová etapa rozvinutia koncentračného procesu. Opäť sa však objavili problémy, ktoré spôsobili spomalenie a modifikáciu koncentrácie. Nás budú zaujímať najmä problémy Tatra banky( ďalej TB), pretože jej bola pridelená veľmi náročná úloha koncentrácie koncernu Česko-moravskej banky( ďalej ČMB) a jej afilovaných ústavov. Dňa 17.4.1941 tieto banky uzavreli dohodu o postupnom preberaní koncernu ČMB. Vyhoveli tým príkazu ministerstva financií z 30.3.1940 a medzištátnym dohodám z 15. a 16.4.1941. Likvidácia filiálok ČMB sa mala začať k 1.7. tohože roku. Deň predtým TB informovala ministerstvo financií, že prípravy na splynutie už boli ukončené. Obidve banky sa dohodli na nasledujúcom spôsobe odovzdania:

  • Všetky dane a bežné výdavky za prvý polrok 1941 vyrovná preberajúca banka na ťarchu odovzdávajúcej. Od 1.7.1941 však ide všetka osobná a vecná réžia na ťarchu preberajúceho ústavu.

  • Preberú sa iba zaknihované aktívne obchody a majetkové hodnoty.

  • Prevzatie cenných papierov sa urobí pri kurze posledného záznamu Pražskej  burzy z r. 1938.

  • Z personálu zamestná preberajúci ústav slovenských štátnych príslušníkov .

  • Prevody obchodov sa uskutočnia cez likvidačný účet dotyčného odovzdávajúceho ústavu

  • Preberajúce ústavy sú povinné poskytnúť finančnú výpomoc odovzdávajúcemu ústavu .

  • Česko-moravská banka( ďalej ČMB) si vyhradila právo mať dôverníkov v Tatra banke na kontrolu agendy súvisiacu s preberaním.10

    Pri likvidácii ČMB sa objavujú ťažkosti, ktoré sú charakteristické aj v koncentrácii iných bánk a preto ich treba stručne spomenúť. Ťažkosti vznikali z troch príčin:

1.Vnútroštátne opatrenia:

a.)Arizačné zákony previedli židovský majetok do kresťanských rúk alebo štátu pričom o nároky veriteľov sa nepostaralo. Dochádzalo k odďaľovaniu speňaženia židovského majetku, vtedy už štátneho, a tiež inkasa pohľadávok z toho majetku.

b.)Zákon na ochranu dlžníkov poskytol odklad dražby na poľnohospodárske nehnuteľnosti vo výmere do 15 ha a na domy nezamestnaných robotníkov. MF preto navrhlo tieto zákony zrušiť.

2.  Mimoštátne ťažkosti:

a.)Problémy s úvermi ČMB v južnom slovenskom pohraničí. Navrhlo sa prenechať ich na starosť Česko-moravskej banke a nie Tatra banke.

b.)Problémy s určovaním cien majetku( cenných papierov, podnikov, domov atď.)11

Okrem 7 filiálok spomínanej banky realizovala TB počas druhej etapy úspešne aj koncentráciu Agrobanky, SVÚB, Nitrianskej všeobecnej banky, Trnavskej 1.banky a 1.prievidzskej banky. O jej priebehu podávala ministerstvu financií pravidelné správy.

     Okrem Tatra banky sa na fúzii ČMB podieľala aj Union banka, ktorá bola ovládaná sudetonemeckým kapitálom. Tá dostala 28.6.1941 likvidačný príkaz, ktorý jej určoval k 1.7.1941 tohože roku začať likvidáciu filiálok SVÚB v Prešove a Banskej Bystrici, filiálku ČMB v Žiline a dve filiálky 1.prievidzkej banky.12

Ďalšie zmeny v skupine českých bánk nastali až v roku 1943, teda až v záverečnej etape koncentrácie.

     V poslednej etape koncentračného procesu sa slovenské banky zamerali na ukončenie koncentrácie filiálok českých bánk. V predchádzajúcej etape sa vyriešil osud ČMB. Fúzie ďalších českých filiálok neboli doriešené. Okrem ČMB boli na Slovensku filiálky týchto bánk: Českej priemyselnej banky(ďalej ČPB), Pražskej úvernej banky (ďalej PÚB), Živno banky, Moravskej banky a Ústrednej banky českých sporiteľní (ďalej ÚBČS).Osudom týchto filiálok sa venovali rokovania slovensko-nemeckého bankového výboru.

  Pre nás bude dôležité rokovanie slovensko-nemeckého bankového výboru o úprave pomerov protektorátnych bánk z 21.10.1942 na ktorom boli prítomní obaja predsedovia výborov p. Riehle a A.Hrnčár. Dododli sa na týchto bodoch:13

  • Českej priemyselnej banke sa potvrdil súhlas o ponechaní filiálky v Bratislave

  • Pražská úverná banka mala byť zrušená do 31.12.1942 a preberie ju SeB

  • Filiálky Živnobanky a Moravskej banky mali byť zrušené

  • Predĺžila sa lehota likvidácie ÚBČS do 31.3.1943

    Ale už na začiatku februára nasledujúceho roka sa rokovania obnovili a nastali prvé korekcie. Predmetom rokovaní bola likvidácia PÚB a problémy likvidácie ČMB. Ohľadom Pražskej úvernej banky slovenská strana chcela uskutočniť likvidáciu čo najskôr prostredníctvom Sedliackej banky , konkrétne do 1.7.1943. Ohľadom ČMB sa prijali zásady na urýchlenie likvidácie:

  • Nehnuteľnosti, ktoré mala odkúpiť Tatra banka už v r.1942, a iný záujemca sa nenašiel nech sú jej prenechané za ponúknuté ceny

  • Ostatné nehnuteľnosti sa mali predať cestou dobrovoľnej dražby do 30.4.1943

  • Neprevzaté stratové úvery sa mali odpísať

  • U neprevzatých rizikových úverov sa časť dlžoby mala odpustiť ak by dĺžnik zaplatil zvyšok v hotovosti.14

Týmito opatreniami sa mali definitívne vyriešiť problémy Tatra banky s preberaním ČMB.

Zmeny v skupine českých filiálok sa však zďaleka neskončili. Protektorátna vláda urobila na konci mája 1943 koncentračné opatrenia, v rámci ktorých mala ČPB splynúť so ŽB a PÚB sa mala zlikvidovať. Tieto opatrenia sa samozrejme dotkli aj pomerov v slovenskom peňažníctve, pretože oba ústavy mali u nás filiálky. Z tejto príčiny sa v dňoch 9.-11.6. tohože roku opäť uskutočnili slovensko-nemecké rokovania. Slovenská strana vyčítala Nemcom, že realizácia koncentrácie protektorátnych bánk jej vopred neoznámili, hoci tak bolo dohodnuté na predošlých rokovaniach. Týmto opatrením bol porušený status quo v bankách na Slovensku. Preto slovenská strana túto zmenu odmietla s odôvodnením, že by sa neprimerane posilnili české banky na úkor slovenských. Tiež si vyhradzovala právo mať voľné ruky v rozhodovaní o českých filiálkach na Slovensku. Samozrejme, že proti takému súperovi ako bolo Nemecko, sa slovenskej strane nepodarilo presadiť, ale po namáhavých rokovaniach predsa získala určité ústupky. Rokovania potvrdili splynutie filiálky ČPB v Bratislave so ŽB, ale priemyselné podniky tejto banky sa mali predať SeB, čím sa aspoň čiastočne korigovalo posilnenie ŽB. Potvrdila sa tiež fúzia PÚB do SeB a likvidácia ÚBČS.15

Likvidáciou ÚBČS bola v protektoráte poverená Zemská banka, ale to nemalo mať vplyv na likvidáciu jej bratislavskej filiálky. Tá mala byť zlikvidovaná do konca marca 1943, ale nestalo sa tak. Ministerstvo financií pôvodne zamýšľalo realizovať jej likvidáciu prostredníctvom Ľudovej banky.

Tá sa z finančných dôvodov úlohy zriekla. Napokon za likvidátora bola určená Poštová sporiteľňa.16 Ako vyzeralo konečné riešenie českých filiálok na Slovensku informuje správa TB z 30.5.1944.17 V správe sa uvádza, že:

  •  Tatra banka už sfúziovala Agrobanku, k 1.10.1943 prebrala aktíva a pasíva ČMB

  • ÚBČS úspešne prebrala Poštová sporiteľňa

  •  ČPB zostala ešte nezlikvidovaná. Likviduje ju Živnobanka

  • Podobne PÚB nebola zlikvidovaná Sedliackou bankou.

Takýto bol stav koncentrácie v polovici roku 1944. Samozrejme koncentračné procesy prebiehali aj naďalej i keď politická klíma v štáte v dôsledku približujúceho sa frontu začala vrieť. Štátny aparát, výrazne podporujúci koncentráciu, sa na jeseň v dôsledku SNP začal otriasať v základoch. Aj preto banky výrazne zrýchlili tempo koncentrácie a k 31.12.1944 nachádzame na Slovensku, v podstate už po dokončenej koncentrácii, tieto banky:

Zo slovenských ostalo 6 ústavov: Tatra banka, Sedliacká banka, Slovenská banka, Stredoslovenská banka, Ľudová banka a Myjavská banka.

Z českých filiálok sa ponechali dve: Moravská banka a Živnobanka v Bratislave.

Z nemeckých bánk ostali tri ústavy: Nemecká obchodná a úverná banka, Union banka a Čerehátska banka. Z maďarských ostali dve: Bratislavská 1. sporivá banka a Spišská úverná banka.18 Ak by sme chceli sledovať výsledky koncentrácie percentuálne zistíme, že podiel českého kapitálu na Slovensku za obdobie 1939-44 klesol najmarkantnejšie. Konkrétne sa jeho podiel znížil z 39% na 6,9%. Naopak nemecké banky urobili vzostup z 8,7 % na 17,2 %, čo iba potvrdzuje veľkosť vplyvu Nemecka na vtedajšie bankovníctvo. Podiel maďarského kapitálu prekonal relatívne najmenšie zmeny keď poklesol zo 6,6 % na 3,9 %.19

     Na záver teda môžeme zhrnúť výsledky koncentrácie filiálok českých bánk na Slovensku. Slovenskému bankovníctvu sa podarilo splniť svoj hlavný cieľ, t.j. zníženie počtu malých a slabých bánk a vytvoriť silné bankové ústavy hlavne na úkor českých bánk. Ďalší z cieľov, t.j. nacionalizácia kapitálu a posilnenie slovenských bánk sa podarilo splniť iba čiastočne. České filiálky napriek dvojitému tlaku z nemeckej a slovenskej strany si predsa dokázali udržať určité pozície. Podobne sa nepočítalo s ponechaním dvoch maďarských bánk, ktoré sa napokon udržali na slovenskom bankovom poli. Najväčším sklamaním a prekvapením pre slovenské banky bolo počínanie a zásahy Nemecka do koncentrácie. Nemecké banky sa nielenže vyhli splynutiu, ale sa výrazne angažovali v koncentračnom procese a posilnili svoje pozície. Navyše ich posilnenie sa nedialo iba na úkor českého a židovského kapitálu, ale aj slovenského. Napokon do úspešného ukončenia koncentrácie zasiahli politické zmeny v priebehu roka 1945. Štátny aparát Slovenska sa postupne rozpadával a nebol schopný pokračovať v nedokončenom procese a novovzniknutá Československá republika mala s koncentráciou bankového kapitálu úplne odlišné plány.

 

Poznámky:

1 Faltus,J – Prucha,V.: Prehľad hospodárskeho vývoja na Slovensku v rokoch 1918-45,1969,s.235

2 Faltus,J.: Národnostné presuny v bankovníctve Slovenska v medzivojnovom období, Ekonomické rozhľady , ročník XXV. (Bratislava 1996), č. 3, s.229

3 Tamtiež, s. 235

4 Faltus,J – Prucha,V.: c.d., s. 240

5 Tamtiež, s.246

6 SNA, fond MF, r.1939-45, krab.č.55 plán peňažníctva, s.7-21

7 pozri diagram

8 Olšovský,R.: Přehled  hospodářskeho vývoje Československa v letech 1918-45, 1963. s.658

9 SNA, fond MF 1939-45, krab.č. 55, pozmenený plán

10 SNA, fond MF 1939-45, krab. č. 55, likvidácia ČMB

11 SNA, fond MF 1939-45, krab.č.94, likvidácia ČMB

12 Tamže,krab.č.82, likvidácia ČMB

13 SNA, fond MF 1939-45, krab.č.94, sl.-nem. rokovania

14 Tamže, krab.č.94, sl.-nem. rokovania

15 SNA, fond MF 1939-45, krab.č.94, rokovania z 9-11.6.1943

16 SNA, fond MF 1939-45, krab.č.94, likvidácia ÚBČS

17 SNA, fond Tatra banky 1884-1950, krab.č.220, správa o stave koncentrácie

18 Horváth,Š – Valach,J.: Peňažníctvo na Slovensku 1928-45, Bratislava 1978, s.177

19 Horváth,Š- Valach,J.:c.d., s. 175-178

 

 

Zoznam skratiek:

 

              MF- Ministerstvo financií

ZSÚS- Zprávy státniho úradu statistického

DB- Dunajská banka

BvšB- Bratislavská všeobecná banka

B1.SB- Bratislavská 1. Sporivá banka

NĽB- Nitrianská ľudová banka

LÚB- Liptovská úverná banka

NÚB- Novomestská úverná banka

KĽB- Krajská ľudová banka

OB- Obchdná banka

MyB- Myjavská banka

HÚB- Hospodárska a úverná banka

TB- Tatra banka

NB- Národná banka

StrB- Stredoslovenská banka

SlB- Slovenská banka

SĽB- Slovenská ľudová banka

ĽB- Ľudová banka

EHB- Eskomptná a hospodárska banka

NvšB- Nitrianská všeobecná banka

1.PB- 1.prievidzká banka

T1.B- Trnavská 1. Banka

SSKB- Spišsko- Sobotská katolícka banka

1.SB- 1. Senická banka

GPB- Gazdovská priemyselná banka

PGB- Prievidzká gazdovská banka

SVÚB- Slovenská všeobecná a úverná banka

ZRVP- Zväz roľníckych vzájomných pokladnic

NOÚB- Nemecká obchodná a úverná banka

SpB- Spišská banka

SpÚB- Spišská úverná banka

ČeB- Čerehátska banka

ČBU- Česká banka Union

UB- Union banka

ŽB- Živno banka

               MB- Moravská banka

AgB- Agrárna banka

BČsL- Banka československých légií

ČPB- Česká priemyselná banka

ÚBČS- Ústredná banka českých sporiteľní

TĽB- Tekovská ľudová bank